4. ODBORNÁ ONLINE KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU

Spíkri

V rámci konferencie vystúpia:

• prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD. – Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
• JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD. – Odbor pracovnoprávnych vzťahov, Sekcia práce, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
• doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M. –Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
• JUDr. Pavol Rak, PhD. –Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Noerr
• JUDr. Jaroslav Škubal – PRK Partners Praha
• Mgr. Ida Budayová Kuklišová – Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, A.K.F. LEGAL
• JUDr. Viliam Vaňko, ml. – advokát
• JUDr. Simona Dušeková Schuszteková, PhD. - Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
• Mgr. Tatiana Valentová – Algger
•  a mnohí ďalší ... (priebežne dopĺňame)

Moderuje: doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M., generálny tajomník Labour Law Association

Program priebežne dopĺňame.

Program konferencie bude rozdelený do dvoch základných tematických oblastí:

I. Konanie za zamestnávateľa

• Kto je oprávnený konať za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch? Diferencuje sa rozsah oprávnenia podľa konkrétneho rozlíšenia na individuálne a kolektívne pracovnoprávne vzťahy?
• Pripúšťa sa obmedzenie konania štatutárneho orgánu zamestnávateľa len na konkrétny druh pracovnoprávneho vzťahu, resp. možno v pracovnom alebo organizačnom poriadku upraviť výlučné konanie jednotlivých osôb oprávnených vystupovať za zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch?
• Do akej miery je záväzné konanie prokuristu spolu so štatutárnym orgánom a čo keď sa obsah charakteru ich konania líši?
• Možno diferencovať konanie vedúcich zamestnancov zamestnávateľa podľa dohodnutého druhu ich práce alebo výlučne na základe osobitného aktu poverenia v pracovnoprávnych vzťahoch?
• Zaväzujú v národných právnych poriadkoch rozhodnutia korporátnych orgánov zamestnávateľov napr. pri prijímaní korporátnych vnútropodnikových predpisov?
• Aký je rozdiel medzi povereným a menovaným vedúcim zamestnancom vo vzťahu k právnym následkom ich konania voči zamestnancom alebo zástupcom zamestnancov?
• Môže byť výkon konkrétnej vedúcej funkcie dohodnutým druhom práce?
• Môže sa nechať zamestnávateľ pri svojom konaní (úkonoch voči zástupcom zamestnancov) zastupovať tretími subjektmi napr. advokátmi alebo inými poverenými osobami? Je takéto doručovanie písomností prostredníctvom tretích osôb platné?
• Ako riešiť rozpor medzi jednotlivými vnútropodnikovými predpismi napr. pracovný poriadok verzus organizačný poriadok vo vzťahu jednotlivých oprávnení a kompetencií na konanie v pracovnoprávnych vzťahoch?

II. Konanie za zamestnanca a zástupcov zamestnancov

• Kde sú limity konania za zamestnanca zo strany tretích subjektov, resp. zástupcov zamestnancov?
• Môže sa zamestnanec v individuálnych pracovnoprávnych procesoch nechať zastúpiť treťou osobou alebo advokátom – napr. v konaní o sťažnosti zamestnanca podľa § 13 Zákonníka práce, prerokovávania rôznych druhov porušení pracovnej disciplíny alebo neuspokojivého plnenia pracovných úloh? Je zamestnávateľ povinný takýmto osobám umožniť vstup do svojich priestorov s cieľom ochrany hospodárskych a sociálnych záujmov zamestnancov?
• Možno na zástupcov zamestnancov v týchto konaniach analogicky uplatniť § 230 ods. 3 Zákonníka práce, hoci jeho účelom je úprava vstupu tretích osôb ako osôb konajúcich za zástupcov zamestnancov pôsobiacich u zamestnávateľa?
• Majú zástupcovia zamestnancov povinnosť oznamovať spôsob konania a označiť druh formalizovaného výsledku ich rozhodovania?
• Do akej miery sa môžu nechať zástupcovia zamestnancov pôsobiacich u zamestnávateľa zastúpiť tretími subjektami pri výkone kompetencii priznaných v rámci Zákonníka práce?
• Sú prípustné koordinačné dohody medzi zástupcami zamestnancov o výkone kompetencií priznaných príslušnými pracovnoprávnymi predpismi (napr. úplné zastupovanie jednou odborovou organizáciou v individuálnych aj kolektívnych pracovnoprávnych vzťahoch)?
• Možno v aplikačnej praxi zohľadniť úzus konania alebo profesijnú orientáciu zástupcov zamestnancov pôsobiacich u zamestnávateľa napriek nedodržaniu § 232 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce verzus nové súdne rozhodnutia?
• O čom rozhodujú a v mene koho konajú  úsekoví dôverníci, rady odborových predákov? Do akej miery ovplyvňuje spôsob konania za organizačné jednotky existencia ich právnej subjektivity? Sú právne relevantné splnomocnenia na konanie pre odborových funkcionárov za príslušné odborové orgány odborových organizácií?
• A ďalšie zaujímavé témy.

Registračné poplatky

Účastnícky poplatok 195 € + DPH

V tejto cene je zahrnuté:

• 2-dňová online konferencia
• prezentácie lektorov, záznam z konferencie
• vstup na portál www.pracovnepravo.sk na 2 mesiace – balíček PRÉMIUM
• 20 % zľava z ceny licencie vybraného balíčka portálu www.pracovnepravo.sk (zľava platí do 31.12.2022)

Zľavy z účastníckeho poplatku

*Ceny sú uvedené bez DPH.

Registrácia

Uzávierka prihlášok na konferenciu je 10. 10. 2022. Pri naplnení počtu účastníkov pred uzávierkou rozhodne dátum odoslania prihlášky. Po prijatí vašej prihlášky vám bude e-mailom zaslaný notifikačný mail s pokynmi na úhradu.

Údaje pre úhradu účastníckeho poplatku:

IBAN: SK25 0200 0000 0014 4064 3012, SWIFT: BIC SUBASKBX
Variabilný symbol: číslo objednávky

Účastnícky poplatok nie je možné uhradiť hotovostne pred alebo počas konferencie.
V prípade, že účastník neuhradí faktúru včas a v celej výške, organizátor si vyhradzuje právo stornovať záväznú prihlášku/objednávku. 

Storno podmienky:

• Do 10. 10. 2022 – 80 % účastníckeho poplatku
• Od 11. 10. 2022 do 18. 10. 2022 – 100 % účastníckeho poplatku

Akceptujeme iba písomné potvrdenie o stornovaní účasti na konferencii. Namiesto prihláseného účastníka sa môže konferencie zúčastniť náhradník.

Bližšie informácie: sk-sm-marketing@wolterskluwer.com, 0911 104 151; 02 / 58 10 20 12

Odborní garanti

• Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
• prof. JUDr. Mgr. Andrea Olšovská, PhD.
• doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M.
• JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

Usporiadateľ

• Wolters Kluwer SR s. r. o.

Partneri

• Labour Law Association/Asociácia pracovného práva
• Portál www.pracovnepravo.sk

Zamestnávateľovi nemožno bezdôvodne upierať možnosť prijať pravidlá pre konanie vo svojom mene podľa svojich potrieb a predstáv

Pravidelne sa venujete problematike konania zamestnávateľov v pracovnoprávnych vzťahoch. Vedeli by ste načrtnúť základné okruhy problémov, s ktorými sa stretávate pri konaní zamestnávateľa v individuálnych pracovnoprávnych vzťahoch?

Hoci konanie v mene zamestnávateľa sa javí ako jednoduchá problematika, prax v tejto oblasti prináša mnoho otvorených otázok. V súčasnej dobe sa už málokedy stretávame s jednoduchou organizáciou, v ktorej podnikanie vykonáva jedna spoločnosť a ktorá je zároveň aj zamestnávateľom. Zamestnávateľ zvyčajne patrí do skupiny spoločností diverzifikovaných geograficky alebo funkčne. Jednotlivé spoločnosti vykonávajú časť úloh aj pre ostatné spoločnosti v rámci skupiny. Nie je už zriedkavé, že zamestnanec slovenskej spoločnosti pracuje na projekte vedenom zamestnancom v americkej centrále.

S rozdrobením korporátnej štruktúry vznikajú viaceré otázky aj pre konanie v mene zamestnávateľa: Môže zamestnanec centrály zadávať zamestnancovi slovenskej spoločnosti pokyny? Je vnútorný predpis vydaný centrálou záväzný pre zamestnanca slovenskej spoločnosti? Môže HR manažér pre skupinu spoločností robiť právne úkony aj vo vzťahu k zamestnancovi slovenskej spoločnosti?

Na druhej strane, zamestnávateľ je často obchodnou spoločnosťou, ktorá má svoju vnútornú štruktúru, pričom jednotlivé orgány spoločnosti majú svoje vymedzené kompetencie. Nezodpovedanou otázkou je, ako sú tieto vnútorné korporátne kompetencie relevantné pre pracovnoprávne vzťahy. Napríklad: Môže byť rozhodnutie valného zhromaždenia o zatvorení prevádzky podkladom pre výpovede zamestnancom? Ak je v kompetencii dozornej rady rozhodovanie o odmeňovaní vybraných zamestnancov, aký má vplyv absencia rozhodnutia dozornej rady na platnosť dohody o mzde tohto zamestnanca?

Tieto otázky určite budú predmetom zaujímavej diskusie počas konferencie.

Pomerne často sa teraz diskutuje problematika nastavenia oprávnení jednotlivých osôb vrátane členov štatutárneho orgánu konať za zamestnávateľa v rámci jednotlivých druhov pracovnoprávnych vzťahov (napr. výlučnosť konania štatutárneho orgánu pri skončení pracovného pomeru). Aký je Váš právny názor na takéto diferencované konanie zástupcov zamestnávateľa?

Pracovné právo je súkromným právom, ktoré je dominované slobodnou vôľou subjektov. Podľa môjho názoru zamestnávateľovi nemožno bezdôvodne upierať možnosť prijať pravidlá pre konanie vo svojom mene podľa svojich potrieb a predstáv. Otázkou však je, aké následky právo spája s nedodržaním týchto vnútorných pravidiel. Má byť následkom ich nedodržania neplatnosť právneho úkonu alebo iba zodpovednosť konajúcej osoby voči zamestnávateľovi?

Čiastočnú odpoveď síce ponúka Zákonník práce – vada v konaní v mene zamestnávateľa by nemala mať negatívny vplyv na dobromyseľného adresáta právneho úkonu – všeobecne platné pravidlá však zatiaľ nenachádzame ani v teórii ani v rozhodovacej praxi súdov.

Pani Budayová Kuklišová, aby sme nadviazali na závery predchádzajúcej 3. odbornej konferencie, existujú podľa Vás nejaké limity a možnosti zamestnávateľa nechať sa zastúpiť v pracovnoprávnych vzťahoch tretími osobami (napr. advokátom)?

Právo zamestnávateľa nechať sa zastúpiť pri právnych úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch vyplýva z Občianskeho zákonníka, čo potvrdil aj Ústavný súd SR vo svojom náleze vydanom v konaní pod sp. zn. I. ÚS 155/2017. Táto možnosť je obmedzená iba v tom rozsahu, ako je obmedzená pre ostatné súkromnoprávne vzťahy (napr. spôsobilosťou zástupcu na právne úkony alebo absenciou konfliktu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným). Myslím si, že Zákonník práce aj Občiansky zákonník obsahuje dostatočné korektívy pre zabezpečenie ochrany zamestnanca v prípade zastúpenia zamestnávateľa treťou osobou. Medzi tieto korektívy patrí napríklad ochrana dobromyseľného adresáta právneho úkonu či koncept neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. Na ďalšie všeobecné obmedzenia možnosti zamestnávateľa nechať sa zastúpiť treťou osobou tak, podľa môjho názoru, neexistuje relevantný dôvod.

Rozhovor s Mgr. Idou Budayovou Kuklišovou, jednou z vystupujúcich na 4. odbornej konferencii k pracovnému právu, pripravilo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR s. r. o.  

Mgr. Ida Budayová Kuklišová je advokátkou a externou doktorandkou na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.Špecializuje na pracovné právo a obchodné právo. V rámci advokátskej praxe poskytuje klientom podporu pri každodenných pracovnoprávnych záležitostiach a zastupuje ich v pracovnoprávnych sporoch. Na pravidelnej báze organizuje pracovnoprávne školenia pre zamestnancov oddelení ľudských zdrojov. V akademickej oblasti sa venuje primárne otázkam konania zamestnávateľov v pracovnoprávnych vzťahoch a vzťahu Zákonníka práce s ostatnými súkromnoprávnymi predpismi.

Pracovné právo nie je matematika, my nemáme správne riešenia, máme len tie, ktoré sú argumentačne udržateľnejšie alebo nie

Rozhovor s doc. JUDr. Marekom Švecom, PhD., LL.M., odborným garantom a stálym moderátorom konferencií o pracovnom práve, bol pripravený v súvislosti s pripravovanou už 4. odbornou konferenciou k pracovnému právu, ktorá sa uskutoční v online prostredí v dňoch 19. – 20. októbra 2022 a na ktorej vystúpia poprední odborníci na pracovné právo zo Slovenskej a Českej republiky.

Pán docent, pripravujete už štvrtý ročník konferencie, očakávali ste takýto záujem?

Musím sa otvorene priznať, že keď sme spolu pripravovali 1. konferenciu o pracovnom práve, tak som predpokladal, že to bude skôr v zmysle výroku trikrát a dosť. Vývoj zmien v oblasti pracovného práva sa za posledné štyri roky tak výrazne zdynamizoval, že obavy o to, či budeme vedieť priniesť každý rok niečo nové a potenciálne zaujímavé pre našich účastníkov, úplne odpadli. Zažívame éru tak razantných legislatívnych i aplikačných zmien v pracovnom práve, že oproti predchádzajúcemu štvrťstoročiu relatívne stabilnej pracovnoprávnej úpravy sú témy pre podobné podujatia takmer nevyčerpateľné. Na druhej strane úspech tejto série konferencií medzi odbornou a laickou verejnosťou prekvapil aj mňa samotného. Napriek tomu, že v porovnaní s ostatnými podujatiami podobného typu neponúkame zážitkovú gastronómiu a niekoľkodňové pobyty v známych hoteloch, ale sústredíme sa výlučne na odbornú problematiku prostredníctvom online prenosu, je záujem našich účastníkov značný. Niektorí sú dokonca s nami už od 1. ročníka konferencie a aj to ma presvedčilo, že to má naďalej zmysel.

Nadviažem na Vašu odpoveď, prečo ste sa rozhodli aj v tomto roku zvoliť online prenos namiesto osobného stretnutia s účastníkmi? Nemyslíte si, že osobný kontakt by poskytol väčšiu možnosť interakcie medzi účastníkmi a prednášajúcimi?

Ponechať celú konferenciu v online priestore aj do budúcna sme sa rozhodli najmä preto, že táto forma nielen mne, ale aj lektorom umožňuje viac sa uvoľniť, byť menej formálnymi, viac spontánnejšími a snažiť sa o zvolených témach diskutovať bez zásadnejšieho stresu z vystúpenia pred veľkým množstvom účastníkov. Ja osobne nemám rád strojené vystúpenia, kde niekto ukáže prezentáciu, prečíta ju a je vybavené. Ak niekto zažije našu konferenciu, aj keď v online priestore, bude vidieť uvoľnených lektorov, ktorí vtipkujú, reagujú na názory kolegov či účastníkov, hádajú sa a diskutujú o problémoch – ide skôr o pracovnú diskusiu ako o konferenčné stretnutie. Účastníci konferencie sú tak konfrontovaní s viacerými právnymi názormi, s ktorými sa môžu stretnúť v praxi a sú tak skôr pripravení na všetky možné alternatívy. Pracovné právo nie je matematika, my nemáme správne riešenia, máme len tie, ktoré sú argumentačne udržateľnejšie alebo nie. Online priestor taktiež umožňuje primárne nezávisieť na časovom rámci konferencie, teda formálne vymedzený čas konferencie je skôr orientačný a účastníci s nami často trávia čas až do neskorých popoludňajších hodín, čo je tiež znakom toho, že téma i lektori ich zaujali.

Prečo ste zvolili ako tému 4. odbornej konferencie problematiku konania za subjekty pracovnoprávnych vzťahov?

Tému sme zvolili skôr z pragmatického ako inovatívneho hľadiska. Vieme, že je marketingovo uchopiteľnejšie, ak sa každý rok prinesie niečo nové, čo tu ešte nebolo. Aj z vlastnej praxe však začínam mať pocit, že by sme sa mali vrátiť v niektorých témach na úplný začiatok. Čoraz viac sa vo vnútropodnikových predpisoch (pracovných alebo organizačných poriadkoch) zamestnávateľov objavujú doslova divotvorné konštrukcie, kto koná za zamestnávateľa a v akých prípadoch, pričom tieto si vzájomne odporujú alebo spoločne kolidujú. Na druhej strane sloboda združovania vytvára niekedy až absurdné konštrukcie konania za zástupcov zamestnancov, najmä odborových organizácií, kde sa objavujú rôzne novotvary orgánov s právnou subjektivitou aj bez právnej subjektivity s rozlíšením kompetencie podľa jednotlivých pracovnoprávnych inštitútov. To priamo smeruje k následnému spochybneniu konania zamestnávateľa a možnosti neplatného skončenia pracovného pomeru so zamestnancom alebo vzniku náhrady škody zo strany zamestnancov. Do tohto chaosu následne prichádza zamestnanec s rôznymi formami zastúpenia od rodinných príslušníkov, rodinných známych až po právnikov a advokátov, ktorí sa dožadujú účasti na rôznych procesoch zamestnávateľa, v rámci ktorých chcú chrániť práva zamestnancov, ktorým je podľa nich ublížené. Čo viac potrebujete pre tému konferencie z pracovného práva? Vzhľadom na zloženie prednášajúcich po pozitívnych ohlasoch z minulého roka i vzhľadom na problémy, ktoré sme s nimi spoločne riešili v praxi na opačných stranách, môžem sľúbiť, že to bude opätovne veľmi plodná diskusia, na ktorú sa osobne veľmi teším.

Rozhovor s doc. Marekom Švecom, PhD, LL.M., odborným garantom a moderátorom na 4. odbornej konferencii k pracovnému právu, pripravilo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR s. r. o.  

doc. JUDr. Marek Švec, PhD., LL.M. pôsobí ako docent na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ďalej ako advokát, generálny tajomník a súčasne člen Predsedníctva Labour Law Association/Asociácia pracovného práva. Popri profesijnej činnosti je publikačne činný, je autorom a spoluautorom značného množstva vedeckých prác z oblasti pracovného práva a personálneho manažmentu či ochrany osobných údajov. Je spoluautorom interaktívneho produktu Navigátor ASPI ku kolektívnemu vyjednávaniu a kompetenciám zástupcov zamestnancov, ako aj vzorov pracovnoprávnych dokumentov v rámci systému právnych informácií ASPI a jedným z hlavných autorov najrozsiahlejšieho komentára k Zákonníku práce a k zákonu o kolektívnom vyjednávaní, ktorý vydalo vydavateľstvo Wolters Kluwer SR. Je odborným garantom nového portálu www.pracovnepravo.sk určeného zamestnávateľom, zástupcom zamestnancov, personalistom, manažérom HR a právnikom. Ďalej pôsobí ako tajomník Vedeckej rady vydavateľstva Wolters Kluwer SR pre oblasť pracovného práva. Je členom Vedeckej rady Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a členom rôznych odborných komisií a orgánov pre kontrolu kvality vysokoškolského štúdia a vedeckovýskumnej činnosti.